Prejav politika, akého môžeme Maďarom závidieť.Čo hovorí Viktor Orbán o budúcnosti Európskej únie?

Bratislava 9. júla 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-John Thys, Michal Svítok, Pixabay,


Na júnovej konferencii Tridsať rokov slobody vystúpil so svojím prejavom aj maďarský premiér Viktor Orbán. Vyslovil viacero dôležitých myšlienok, aké dnes, žiaľ, nepočuť od žiadneho iného európskeho štátnika

Viktor Orbán

Na snímke maďarský premiér Viktor Orbán


ADVERTISING

Prejav premiéra Orbána o budúcnosti Európskej únie, ktorá nie je Európou


Najdôležitejší je presný význam slov. Ak nemáme poriadok v slovách, nemáme poriadok ani v myšlienkach.


Debata, ktorá sa v Európskej únii začala v máji, a ani moja prednáška, nie je o budúcnosti Európy, ale o budúcnosti Európskej únie. Nórsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, iste celý Balkán, určite Bielorusko a aj Rusko až po pohorie Ural sú tiež súčasťou Európy a aj časť Turecka zasahuje do geografického priestoru, ktorý nazývame Európa.


Európa je kultúrny výtvor, fantastický, úžasný, dych berúci a nenapodobiteľný. Dedičstvo vzájomne sa oplodňujúci trojvrší, troch kopcov, Akropoly, Kapitolu a Golgoty je neopakovateľné, ako vínny ker vyháňaný z výhonku viniča vštepeného do seba. Víno sa robí na mnohých miestach sveta, tiež európsku kultúru sa pokúšajú udomácniť na mnohých miestach, ale nikdy nie je možné dosiahnuť tie chute, krásu tej pôvodnej, nech sa opijú aj nespočetnekrát do nemoty.


V živote Európy sa striedali lepšie aj horšie obdobia, ale Európa je večná, a je sebou aj dnes, aj keď brnenie iných môže žiariť jasnejšie. Dnes sa však nezúčastňujeme zasadnutia umeleckej akadémie, kde sa súťaží vo chválení slávy nášho kontinentu, ale politickej akcie, kde musíme rozmýšľať nie nad Európou, ale nad budúcnosťou Európskej únie.


Európska únia je politický výtvor človeka a bola založená za účelom ochrany ekonomických a vojenských záujmov jednotlivých štátov. Bola založená s cieľom reagovať na politickú skutočnosť, že po druhej svetovej vojne bola polovica Európy obsadená Američanmi, druhá Sovietmi. Európska únia bola založená, aby sa nestratila nádej, že jedného dňa budú európski občania môcť znovu rozhodovať o osude Európy.


Dámy a páni,


Frankfurter Allgemeine Zeitung na základe prieskumu uvádza, že v júni 2021 iba 45 percent Nemcov uviedlo, že môžu slobodne vyjadriť svoj názor, zatiaľ čo 44 percent má názor opačný. Respondenti uvádzajú, že si môžu ľahko popáliť prsty, ak povedia, čo si skutočne myslia o islame alebo láske k vlasti.


Václav Klaus – dnes najjasnejší maják medzi bývalými politickými vodcami v Európe – hovorí, že človek, rodina a národ sú vystavení sústredeným útokom, a že tieto útoky ohrozujú budúcnosť Európy. Podpredsedníčka Európskeho parlamentu pani Barleyová hovorí, že Maďarsko a Poľsko by bolo treba vyhladovať. Jeden z podpredsedov Komisie hovorí o jednom členskom štáte EÚ, o nás, že sme chorá demokracia. Čo sa to stalo s našou Európskou úniou?

Dámy a páni,


V roku 2008 predstavovala EÚ 25 percent svetového HDP, zatiaľ čo v roku 2019 to už bolo iba 18 percent. V roku 2008 predstavovala EÚ 22 percent svetovej pridanej hodnoty výroby, v roku 2019 to bolo len 15 percent. V roku 2001 bolo medzi 50 najväčšími svetovými spoločnosťami 14 európskych, dnes už iba 7. Medzi 10 najväčšími finančnými centrami na svete nie je už ani jediné z Európskej únie.


Pred tridsiatimi rokmi podávala Európska únia sedemkrát viac patentov ako Čína, zatiaľ čo dnes Čína podáva štrnásťkrát viac ako Európska únia. Za posledných 25 rokov bolo vo svete založených 20 spoločností, ktorých hodnota dnes presahuje 100 miliárd dolárov: 9 amerických, 8 čínskych, nie je medzi nimi žiadna európska. Čo sa to stalo s našou Európskou úniou?


Za posledných tridsať rokov Spojené štáty zvýšili svoje vojenské výdavky o viac ako 30 percent, Čína zvýšila svoj vojenský rozpočet deväťkrát, čo znamená o 900 percent. Európska únia je tam, kde bola pred tridsiatimi rokmi. Dnes sú medzi desiatimi krajinami s najvyššími vojenskými výdavkami už iba dve krajiny z Európskej únie. Čo sa to stalo s našou Európskou úniou?


Dámy a páni,


Iba štvrtina občanov Európskej únie verí, že ďalšia generácia bude mať lepší život ako tá dnešná. Päťdesiatsedem percent Francúzov, 53 percent Belgičanov a 44 percent Nemcov si myslí, že budúca francúzska, belgická a nemecká generácia bude mať horší život ako tá dnešná. Kam zmizol európsky sen? Čo sa to stalo s našou Európskou úniou?


Podľa štúdie Bertelsmannovho inštitútu z roku 2016 má jednotný trh za následok nadmerné príjmy členských štátov. Pravdou však je, že to nie je rovnaké pre všetkých. Predstavuje to u Nemcov 1046 eur, u Francúzov 1074 eur, u Maďarov 408 eur, u Poliakov 382 eur dodatočných príjmov na osobu, čo znamená, že namiesto konvergencie pozorujeme divergenciu.


Podľa štúdie CEP, iného nemeckého inštitútu z roku 2017, iba Nemecko a Holandsko získali a naďalej získavajú zo zavedenia eura, všetky ostatné štáty v eurozóne utrpeli veľké straty. Čo sa to stalo s našou Európskou úniou?


Dámy a páni,

Dnes je deň maďarskej slobody. Bolo to pred tridsiatimi rokmi, čo sme vyhrali studenú vojnu. Prezident Reagan zmenil pomer síl, a zahájil rozhodujúcu bitku studenej vojny. Poľská Solidarita dokázala s odvahou, ktorú dostala od poľského pápeža, že Sovieti už nemajú silu nasadiť jediné prostriedky, ktoré udržujú socialistický tábor pohromade, armádu a násilie. Rok 1956 už bol minulosťou.


S odvahou pochádzajúcou z Poľska sa národy strednej Európy postavili vedľa Poľska a vyhrali poslednú bitku studenej vojny v rokoch 1989 – 1990. Boli sme tam. Vieme, že sloboda nám nezaklopala len na dvere, ale museli sme si ju vydobyť. Komunizmus sa nezrútil, ale zvrhli sme ho. Berlínsky múr nespadol sám od seba, zbúrali sme ho. Sovieti neodišli sami od seba, ale vytlačili sme ich. Šikovne, bez straty krvi, odvážne a šikovne sme ich porazili, vytlačili.


Dnes sme rovnakí ako vtedy: poslední preživší bojovníci za slobodu v Európe. História Európy sa nezmenila sama od seba, my sme ju zmenili. A vieme, že ani teraz, keď je Európska únia v problémoch, sama sa nenapraví, nezlepší, nezíde na správnu cestu. To my ju musíme opraviť, zmeniť a priviesť späť na správnu cestu, teda tú, ktorá bola kedysi úspešná.


Dámy a páni,


Dnes Európska únia opäť potrebuje takých bojovníkov za slobodu, ako sme my.


Dnes formulujeme tézy. Tézy, ktorými maďarská vláda prispieva k celoeurópskej diskusii o budúcnosti Európskej únie, a na ktoré, ako dúfame, nadviaže podobné stanovisko maďarského parlamentu.


Naša prvá téza hovorí, že rýchlo smerujeme k Európskej únii s charakterom ríše. Namiesto Európy národov sa v Bruseli stavia európsky superštát, k čomu nikto nikomu nedal mandát. Neexistuje žiadny európsky ľud, existujú iba národy jednotlivých štátov. A bez politického ľudu je nemožné vybudovať demokraciu, budovanie bruselskej ríše preto nutne vedie k deficitu demokracie.


Chceli by sme niečo úplne iné. Chceme demokraciu, ktorej základ tvoria európske národy. Nemali by sme sa báť to vysloviť nahlas: my demokrati, stojaci na národnej platforme, sme proti staviteľom ríše, ktorí sú v skutočnosti odporcami demokracie.


Naša druhá téza hovorí, že Brusel dnes riadia tí, ktorí integráciu nevidia ako prostriedok, ale ako cieľ sám osebe. Preto chcú potlačiť všetky národné záujmy a tradičné európske hodnoty. Právny systém a inštitúcie EÚ nebránia tejto snahe, ale ju skôr podporujú.


Preto naši politickí oponenti vynakladajú všetko úsilie na oslabenie prirodzených komunít, ktoré tvoria samotný základ európskej kultúry. Na muške sú národy, regióny, kresťanské a židovské cirkvi, rodiny. Maďarská vláda preto hovorí, že výraz „čoraz užšia únia“ by mal byť zo Základnej zmluvy o EÚ vypustený pri prvej možnej príležitosti.

Naša tretia téza je, že Brusel odovzdal značnú časť svojej moci externým subjektom, sieťam organizovaným a riadeným mimo Európy, najmä Sorosovým, so záujmami amerických demokratov za nimi v úzadí.

Deje sa to takto: Ako prvý krok presunuli Komisiu z politicky nestranného postavenia „strážcu zmlúv“ ado polohy politického orgánu. Začalo sa to nie tajne, ale verejným oznámením predsedu Junckera. Len na okraj poznamenám, že preto Briti a Maďari nepodporili voľbu pána Junckera za predsedu Európskej komisie, a to koniec-koncov viedlo okrem iného aj k brexitu.


Druhým krokom bolo, že Komisia premenená na politický orgán, sa rozhodla pripraviť takzvané Správy o právnom štáte o členských štátoch EÚ. Tieto správy o jednotlivých krajinách však nie sú zostavované na základe stanovísk, dokumentov alebo faktických vyhlásení členských štátov. Táto práca je zadávaná mimovládnym organizáciám, falošným občianskym organizáciám pôsobiacim v členských štátoch, ktoré sú v skutočnosti politickými organizáciami, a ktoré takmer bez výnimky patria do siete Georgea Sorosa na celom kontinente, čo ani samy nepopierajú.


Tretí krok: demokraticky zvolené vlády členských štátov sú hodnotené na základe týchto údajov a názorov a ony dokonca chcú potrestať tých, ktorí im nie sú po chuti. Ide o zneužitie právomoci, tej právomoci, ktorú členské štáty odovzdali Komisii.


Našou štvrtú tézou je, že bez spoločného hospodárskeho úspechu sa Európska únia rozpadne. Myšlienka EÚ je totiž založená na jednoduchom predpoklade, že členské štáty môžu spoločne dosiahnuť lepšie výsledky ako samostatne. Ak sa však ukáže, že jednotlivo sme alebo môžeme byť ekonomicky úspešnejší, je to koniec Európskej únie.


Preto my, zástancovia Európskej únie, môžeme podporovať len takú politiku, ktorá je zameraná výhradne na spoločný hospodársky úspech. Namiesto toho dnes Brusel bojuje sám so sebou, so svojimi členskými štátmi; poúča, vyhráža sa, donucuje alebo dokonca trestá nás, čo znamená, že zneužíva svoju moc, čím však demontuje sám seba.


Našou piatu tézou je, že nasledujúce desaťročie bude obdobím nebezpečných výziev: sťahovanie národov, epidémie a pandémie. Práve v tejto nebezpečnej dobe musíme vytvoriť bezpečnosť a byť úspešní vo svetovej ekonomike. Obnova demokracie v EÚ je podmienkou úspechu. V záujme ochrany národnej a ústavnej identity členských štátov preto musí byť za účasti ústavných súdov členských štátov vytvorený nový orgán.


Naša šiesta téza je, že Európsky parlament sa z hľadiska európskej demokracie ukázal byť slepou uličkou. Zastupuje iba svoje vlastné stranícke, ideologické a inštitucionálne záujmy. Nepridáva, ale Európskej únii skôr odoberá zo sily. Preto treba významne posilniť úlohu národných parlamentov, do Európskeho parlamentu by sme mali posielať poslancov národných parlamentov – podľa vzoru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.


Národné parlamenty by navyše mali mať právo zastaviť legislatívny proces EÚ, ak sa domnievajú, že porušuje vnútroštátne právomoci. Teda mali by byť zavedené „červené karty“.

Naša siedma téza je, že Srbsko musí byť prijaté. EÚ má o členstvo Srbska vážnejší záujem než samotné Srbsko. Tento fakt je potrebné si uvedomiť a Srbsko treba do EÚ prijať.

Dámy a páni,


História nám teraz prináša príležitosť na striebornom podnose. Táto debata sa začala, konečne môžeme hovoriť otvorene o problémoch, o všetkom, čo považujeme za škodlivé a čo znepokojuje občanov členských štátov. Pódium už tiež postavené pre nás – dúfam, že je to to, čomu verím – už len stačí nabrať dostatok intelektuálnej odvahy a môžeme príležitosť využiť vo svoj prospech.


Dostali sme šancu zastaviť proces premeny Európskej únie na Sovietsky zväz a Bruselu na Moskvu. My vieme aké nebezpečenstvo nám hrozí, pretože sme slobodní iba tridsať rokov. Vždy sme boli európskymi bojovníkmi za slobodu. My sme si slobodu vybojovali, zatiaľ čo naši západní priatelia ju zdedili. Aký to rozdiel!


Mali by sme mať dostatok intelektuálnej a politickej odvahy priznať si, že časy sa zmenili. Pred tridsiatimi rokmi sme verili, že Európa je našou budúcnosťou, ale dnes vidíme, že naopak my sme budúcnosťou Európy. Majme odvahu byť demokratmi a bojovníkmi za slobodu aj v Bruseli, pretože jedine tak sa môže zrodiť nová európska renezancia.


Boh nad nami všetkými, Maďarsko nadovšetko! Tak do toho, Maďarsko, do toho, Maďari!


Toľko prejav maďarského ministerského predsedu Viktora Orbána na konferencii Tridsať rokov slobody, ktorá sa konala v júni v Budapešti. My Slováci si môžeme iba povzdychnúť, aká škoda, že aj my nemáme v čele štátu takéhoto štátnika.


Ivan Lehotský